Zóna smrti
Autor : M. W. Craven
Vydavateľstvo : Ikar
Počet strán : 464
Hodnotenie : 4/5
Anotácia : Prečo na minulosti obete nič nesedí? Detektív seržant Washington Poe bojuje na súde proti nútenému vysťahovaniu zo svojho milovaného domčeka na samote, keď ho náhle odvolajú k prípadu muža, ktorého ubili na smrť bejzbalovou pálkou v zapadnutom bordeli. Poe je zmätený – on loví sériových vrahov, a toto vyzerá na tuctovú vraždu rukou pasáka. Jeho účasť si však osobne vyžiadali ľudia, ktorí radšej zostávajú v ústraní. Keď sa Poe a spoločensky neobratná programátorka Tilly Bradshawová začnú vŕtať v prípade, vynoria sa pred nimi zdanlivo nezodpovedateľné otázky: Prečo na minulosti obete, ktorá prešla previerkami najvyššieho stupňa pre strategicky dôležitú prácu, nič nesedí? Prečo zostala na mieste vraždy drobná dekorácia a prečo ju niekto z vyšetrovateľov ukradol? Aká je súvislosť medzi vyšetrovanou vraždou a bezchybne vykonanou bankovou lúpežou spred troch rokov, pri ktorej nebolo nič odcudzené?
Môj názor : M. W. Craven je jeden z mojich najobľúbenejších autorov. Jeho séria s detektívom Washingtonom Poeom a Tilly Bradshawovou si ma získala od prvej časti a zakaždým, keď má vyjsť nová, neviem sa jej dočkať. Nebolo tomu inak ani pri Zóne smrti. Vydavateľstvo Ikar bolo také úžasné a poslalo mi e-knihu predom, mal som teda možnosť nahliadnuť do najnovšej Cravenovky ešte pred ostatnými, a toto sú moje pocity po jej dočítaní.
Wau. Autor to zvládol znova a mňa prekvapil prípadom, aký sme tu ešte nemali. Hlavné postavy riešia vraždu neznámeho človeka, ktorý bol brutálne dobitý a zavraždený bejzbalovou pálkou. Ako to však v tejto sérií býva, nič nie je tak, ako sa na prvý pohľad zdá – prípad je oveľa domotanejší, odkrývajú sa nové skutočnosti a my môžeme sledovať, ako Poe a Tilly postupne prichádzajú vrahovi na stopu.
Neviem, čím to je, ale v deväťdesiatich percentách sa mi podarí odhaliť vraha niekde zo začiatku. Pri tomto type kníh nad nimi priveľa rozmýšľam a nevedomky vždy odhalím osobu, ktorá je vrahom. Žiaľ podarilo sa mi to aj v tejto knihe, čo však neuberá na jej kvalite.
Tilly a Poe sú moja najobľúbenejšia dvojka. Sú skrátka skvelý – milujem ich doťahovanie, Poovu otvorenosť a Tillinu sociálnu nedospelosť. Dostávajú sa do neskutočne vtipných situácií a ja sa počas čítania musím usmievať. Autor vykresľuje postavy vynikajúcim spôsobom, obľúbil som si ich ďaleko viac. Rovnako musím pochváliť jeho rešerše a to, ako tvorí prípady. Je vidieť, že ich má premyslené do posledného detailu – všetky prepojenia, informácie a odbočky. Všetko dokopy nádherne ladí a súvisí.
O štýle písania nejdem ani začínať. Som pomalší čitateľ, ale knihy z tejto série dokážem stiahnuť za pár dní, nedokážem sa odpútať od príbehu, pokým ho nedočítam.
Keby mám pomyselne zoradiť autorove knihy (tie, ktoré som čítal), Zóna smrti by išla na tretie miesto. Prvému kraľuje Bábkové divadlo a na druhom je Kurátor. Na poslednom by bolo Čierne leto.
Zóne smrti dávam 4 hviezdičky z 5, tak isto ako Čiernemu letu, no už teraz vám vravím, že Zóna smrti sa mi páčila o štvrtinku viac. Na štvrtiny však nehodnotím, preto som to zaokrúhlil na 4 hviezdičky. Knihu však určite odporúčam, rovnako aj celú sériu. Každým dielom vo mne prebúdza lásku k detektívkam ako žiadna iná. Ak milujete tento žáner, siahnite po tejto sérií. Dám za ňu ruku do ohňa.