Vlčie leto
Autor : Hans Rosenfeldt
Vydavateľstvo : Ikar
Počet strán : 368
Hodnotenie : 2,5/5
Anotácia : Keď sa v žalúdku mŕtveho vlka nájdeného hlboko v lese nájdu zvyšky ľudského tela, policajtka Hannah Westerová vie, že toto leto bude iné ako tie predchádzajúce. Čoskoro sa zistí, že kúsky tela patria ruskému drogovému dílerovi. Ako sa však obeť dostala do odľahlých končín neďaleko švédskej Haparandy? A kam zmizli drogy a peniaze, ktoré mala pri sebe? Hannah a jej kolegovia sa pustia do vyšetrovania a nenechajú kameň na kameni. Čas nemilosrdne plynie a ukáže sa, že nie sú jediní, kto sa pustil do pátrania. Keď sa na scéne objaví tajomná Kaťa, krvavé udalosti naberú nečakaný spád a pokojné mestečko sa obráti hore nohami. Hannah zrazu musí čeliť nielen kopiacim sa problémom s vyšetrovaním, ale aj vlastnej bolestnej minulosti...
Môj názor : Kniha Vlčie leto mi na poličke ležala už nejakú dobu. Pred nejakým časom som ju skúšal začať čítať, no po niekoľkých stránkach som ju odložil s tým, že teraz na ňu nie je nálada. Príbeh sa začal pomerne nezaujímavo a nechcel som sa nútiť do niečoho, čo by ma v tom čase doviedlo do čítacej krízy.
Čas na ňu došiel teraz. Teším sa, že som ju odložil, lebo vtedy by jej čítanie bolo jedno veľké trápenie. Teraz sa mi ju podarilo prečítať v rekordnom čase, čo svedčí o tom, že štýl písania je veľmi príjemný, svižný.
Zo začiatku som mal problém zorientovať sa. Autor do príbehu zakomponoval obrovské množstvo postáv a poriadne som sa v nich strácal. Rovnako sa tu striedali dejové linky, kapitoly z iných pohľadov... bol to chaos. Po prvých stranách, počas ktorých som sa cítil úplne stratený, sa mi podarilo nejako zorientovať.
V poslednom čase si po dočítaní knihy vyhľadávam, ako sa páčila iným ľuďom. Jedna slečna na webe martinus.sk napísala, že jej žiadna z postáv neprirástla k srdcu, s čím súhlasím. Všetky postavy boli aj pre mňa ,,nijaké", žiadna z nich ma nenadchla ako tomu býva v iných detektívkach.
Musím sa priznať, že tematika nájomných vrahov mi v poslednej dobe začína vadiť. V tejto knihe sa s jednou takouto osobou stretneme. Pre mňa to však bolo neuveriteľné. Autori často tieto postavy opisujú ako skoro nesmrteľné, dokážu všetko, na čo si zmyslia. Inak to nebolo ani v tejto knihe. Keby vám poviem, čo tam tá stvárala... Ja rozumiem, že čítam fikciu, ale zas odtiaľ-potiaľ.
Samozrejme sa tu nachádzajú aj zvraty, jeden z hlavných sa mi podarilo odhadnúť niekde v polovici knihy. Aj keď príbeh vďaka štýlu písania odsýpal rýchlo, dej sa posúval o to pomalšie. Vyšetrovanie prípadu sa nikam neposúvalo a môj záujem u túto knihu klesal.
Tak sme sa dostali až ku koncu. Prosím vás, to čo malo byť? Na koniec som sa tešil, lebo som čakal, že aspoň ten bude napínavý a všetko sa dorieši. Smola. Autor ho využil na otvorenie dverí pre sériu, ktorú má pravdepodobne v úmysle napísať. Koniec vás má nalákať na pokračovanie, no úprimne? Mne to bolo a aj je úplne jedno. Nezaujíma ma, čo sa stane ďalej a s radosťou ostanem iba pri prvej knihe.
Konečné hodnotenie je 2,5 hviezdičky z 5. Oceňujem ľahkosť, akou bola kniha napísaná, no bohužiaľ ma ako celok nebavila. Pán Rosenfeldt v poďakovaní píše, že toto je prvá kniha, ktorú napísal sám. Iste ste postrehli, že je spoluautorom detektívnej série so Sebastianom Bergmanom, ktorá je veľmi obľúbená a zbiera vynikajúce hodnotenia. Túto knihu však napísal sám, čo možno je aj dôvod, prečo Vlčie leto nedostáva od každého plný počet hviezd. Mňa táto kniha bohužiaľ neohúrila. Rozhodne ju však požičiam starkej a potom vám dám vedieť, čo na ňu hovorí ona. Miluje detektívky a prečítala ich už množstvo, možno sa jej kniha bude páčiť. Za mňa však túto asi radšej preskočte a skúste sériu, ktorú autor napísal spoločne s Michaelom Hjorthom. Tá by mala byť skvelá.
Tak a toto je na dnes úplne všetko. Čoskoro sa vidíme pri ďalšej recenzii. Ahoj nabudúce!