Som rada, že mama zomrela
Autor : Jennette McCurdy
Vydavateľstvo : Ikar
Počet strán : 352
Hodnotenie : 4/5
Anotácia : Kým je dcéra bez svojej matky? Sama sebou... Otvorená spoveď Jennette McCurdy o tom, ako sa stala detskou herečkou, o poruchách príjmu potravy, závislosti a o komplikovanom vzťahu s panovačnou matkou, ale aj o tom, ako sa jej znovu podarilo prevziať kontrolu nad vlastným životom. Jennette McCurdy mala len šesť rokov, keď absolvovala prvý herecký konkurz. Matkiným snom bolo, aby sa jej jediná dcéra stala hviezdou a Jennette pre to robila všetko. Súhlasila s obmedzením príjmu kalórií a vážila sa päťkrát denne. Keď jej mama vyčítala, že má "neviditeľné mihalnice", pristúpila na rozsiahle estetické premeny, lebo "aj Dakota Fanning si ich farbí". Mama ju dokonca do šestnástich rokov sprchovala a Jennette sa s ňou delila o svoje denníky, emaily aj všetky príjmy. V knihe Som rada, že mama zomrela Jennette podrobne rozpráva o všetkom, čo sa dialo, aby splnila mamin sen. Keď dostala hlavnú úlohu v seriáli iCarly, odrazu sa stala slávnou. Jej mama bola vo vytržení. Posielala emaily vedúcim fanklubov a paparazzov oslovovala krstným menom. V Jennette sa však hromadili pocity úzkosti, hanby a sebanenávisti, ktoré vyústili do porúch príjmu potravy, závislosti a viacerých nezdravých vzťahov. Problémy sa ešte zhoršili, keď po získaní úlohy v seriáli Sam&Cat, po boku s Arianou Grande, jej matka zomrela na rakovinu. Jennette napokon zanechala hereckú kariéru, začala sa venovať práci na sebe a prvýkrát mohla sama rozhodovať o tom, čo v živote naozaj chce. Kniha Som rada, že mama zomrela je úprimný, inšpiratívny príbeh plný čierneho humoru o nezlomnosti, nezávislosti a o radosti z toho, že si Jennette končene môže sama umyť vlasy.
Môj názor : Som rada, že mama zomrela je prvý memoár, ktorý som čítal. Knihu vnímam už od boomu, ktorý spôsobila v zahraničí. A mala prečo. Už názov indikuje, že toto nebude ľahké čítanie.
Jennette McCurdy je (skôr bola) detská televízna hviezda. Do zábavného priemyslu vkročila donútene, kvôli svojej matke, ktorá ju zapisovala do rôznych konkurzov, na krúžky, ktoré mladé dievča navštevovať ani nechcelo. Chodila s ňou ku detským hereckým agentom, všemožne ju kontrolovala. Celý život v takomto vzťahu s matkou Jennette brutálne poznačil, svoje spomienky a starosti sa rozhodla spísať do tejto silnej knihy.
Už od prvých stránok som vedel, že čítanie bude náročné. Z toho, čo v knihe rozoberala nejednému čitateľovi stúpne tlak. Scény, keď opisovala, ako jej mama začala kontrolovať stravu, emočne a citovo ju vydierala, písala jej nechutné esemesky boli naozaj veľkým sústom. Veľakrát som sa pri čítaní pozastavil a spytoval sa sám seba, či to je pravda a nie výmysel. Jennette by bolo od prvej stránky veľmi ľúto a držal som jej palce, nech sa z tohto príšerného detstva aspoň ako tak dostane.
Kniha bola mimoriadne dobre napísaná. Jennette písanie naozaj ide, jednotlivé kapitoly utekali pod prstami, kniha sa čítala ľahko a svižne.
Okrem detstva Jennette rozoberá aj skorú dospelosť, kedy riešila ďalšie problémy. Mohli by ste si myslieť, že po smrti matky jej spadol kameň zo srdca, ale nebolo tomu úplne tak. Uvedomenie neprišlo hneď, ale až dlho po tom sa vďaka dobrým ľuďom dostala do stavu v akom je.
Som nesmierne rád, že sa rozhodla tento memoár vydať do sveta medzi ľudí. Pustiť cudzích do svojho osobného, vo veľa veciach intímneho, života nie je jednoduché. No Jennette to urobila a ja ju za to obdivujem. Je pre mňa inšpiráciou a uvedomením si, že aj ľudia, ktorí navonok pôsobia úplne normálne, môžu doma zažívať niečo diametrálne rozdielne.
Som rada, že mama zomrela bola smutná, zaujímavá, no v niečom aj krásna kniha. Dávam jej 4 hviezdičky z 5 a odporúčam ju každému, koho stretnem. Silné inšpiratívne čítanie do každej knižnice!