Renin denník
Autor : Reňa Spiegel
Vydavateľstvo : Vydavateľstvo Motýľ
Počet strán : 320
Hodnotenie : 1/5
Anotácia : Reňa je mladé dievča, ktoré sníva o tom, že jedného dňa sa stane
poetkou. No je židovka, žije v Poľsku a píše sa rok 1939. Keď Rusko a
Nemecko okupovali jej krajinu, Renin svet sa nadobro rozpadol.
Uteká z Przemyślu, aby sa vyhla nočným bombovým náletom, je svedkyňou
zmiznutia iných židov a napokon sleduje, ako sa vytvára geto. Na pozadí
hrôz vojny sa však odohráva aj krásny príbeh. Reňa začína písať, prvý
raz sa zamiluje. Zygmunt ju pobozká len pár hodín pred príchodom
nacistov do mesta a napokon sa stane autorom poslednej kapitoly v Reninom denníku.
Našli ho len nedávno, okamžite sa však stal klasikou literatúry o období
holokaustu. Jednoduchým a jasným štýlom podáva autentické svedectvo o
hrôzach vojny, ale tiež o poetickom živote, ktorý existuje aj v tých
najtemnejších časoch.
Môj názor : Dá sa povedať, že do tejto knihy som išiel naslepo. Čakal som dojemný, napínavý vojnový príbeh, ktorý ma očarí. Kniha vyzerala veľmi sľubne a tešil som sa na denníkovú formu. Bohužiaľ, kniha ma veľmi sklamala. Mrzí ma to o to viac, keďže je to skutočný príbeh, a hlavná hrdinka to naozaj prežila. Ja vám knihu ale doporučiť neviem, lebo ma skoro celý čas nebavila.
Osobne mám rád, keď sú postavy silné a nerozhodí ich každá situácia. Mne Reňa prišla dosť ufňukaná. Počas čítania mi preto liezla dosť na nervy.
Dej sa podla mňa točil stále dookola. Je smutná, poháda sa so Zygmuntom, udobrí sa, je urazená a nakoniec je znova smutná. Toto sa dialo v celej knihe. Musím sa priznať, že už v polovici som bol zúfalý. Vojna tu bola spomínaná minimálne (musíte byť spokojný s tým, že ,,viete", že vojna vtedy prebiehala). Čakal som na okamih, ktorý sľubuje anotácia, no bohužiaľ sa dostavil až dvadsať strán pred koncom. Vtedy ma to začalo baviť.
Začiatok knihy je celkom zaujímavý. Svoj život nám prerozprávala Arianka, Renina mladšia sestra. Myslím si, že to predsa bolo prepísané niekým iným, lebo to malo taký autorský ,,šmrnc".
Celý príbeh doprevádza Renina poézia, ktorá mi robila trošku problém, ktorý bude spôsobený asi tým, že ja celkovo poéziu moc nečítam, a veľmi málo z nej sa mi páči.
,,...No bez matky nie je nikto šťastný
Dusno mi je v tesných izbách
Tesno v predsieňach veľkých
No smútok vtedy nezmizne
Hoc by sa vo vlnách topil
V priestore ohromnom
Kde víchre žitia vanú
Všetky bôle sa pominú
Hoci na chvíľku malú.
6 obliečok na paplóny
8 obliečok na vankúše
2 malé vankúše
3 plachty
2 obrusy"
Koniec knihy som si omylom prezradil, ale je celkom zrejmý aj z anotácie. Celkom zaujímave bolo aj to, že ste sa dozvedeli, čo sa dialo napríklad v deň vašich narodenín, pred mnohými rokmi.
Môžeme prejsť na konečné hodnotenie, ktoré rozdelím do viacerých bodov :
- Vyzerá to tak, že denníky nebudú úplne môj šálok kávy.
- S hlavnými hrdinami tohto príbehu som si vôbec nesadol.
- Dej nebol nejako zaujímavý a skoro vôbec ma nebavil.
Je mi to veľmi ľúto takto hodnotiť skutočný príbeh, ale inak to nejde. Kniha sa mi nepáčila a bola to moja chyba, lebo som si o nej nezistil viac. Hodnotím ju 1 hviezdičkou z 5. Za mňa neodporúčam.