Možno by si sa mala s niekým porozprávať
,,Terapeuti sa často zaoberajú tým, ako minulosť ovplyvňuje prítomnosť - aký vplyv má naša história na spôsob, ako premýšľame, cítime a správame sa, a ako sa v istej chvíli života musíme vzdať predstavy o vytvorení lepšej minulosti."
,,Terapeuti netransplantujú osobnosti, iba pomáhajú obrúsiť hrany. Pacient sa môže stať rozvážnejším alebo menej kritickým, otvorenejším a ochotnejším nadväzovať vzťahy. Inými slovami, cieľom terapie je porozumieť, kým ste."
,,Za priznanie k nepríjemnej pravde sa platí - nutnosťou jej čeliť -, nasleduje však odmena, ktorou je sloboda."
,,Raz som mu rozprávala, ako môj kolega Mike kedysi povedal, že keď sa cítime zraniteľní, sme ako surové vajíčka. Ak spadneme, rozbijeme a rozplesneme sa. No keď si vybudujeme istú odolnosť, stávajú sa z nás vajíčka uvarené natvrdo. Ak spadneme, môžeme prasknúť, ale nerozpadneme sa na márne kúsky."
Autor : Lori Gottliebová
Vydavateľstvo : Ikar
Počet strán : 432
Hodnotenie : 3,5/5
Anotácia : Vtipná, inšpiratívna a prekvapivá kniha psychoterapeutky a novinárky vás zavedie do zákulisia terapeutických sedení, pri ktorých jej pacienti (a ona sama) hľadajú odpovede. Lori Gottliebová je terapeutka, ktorá lieči pacientov v súkromnej ambulancii v Los Angeles, no pre osobnú krízu sa jej svet zrúti ako domček z karát. Na scénu prichádza Wendell, čudácky no skúsený terapeut a Lori sa ocitne v jeho ambulancii. S plešinou, vo svetri a v športových nohaviciach vyzerá ako z filmu. Kým Gottliebová skúma tajné komnaty duší svojich pacientov - sebeckého hollywoodskeho spisovateľa, mladomanželky s čerstvo diagnostikovanou smrteľnou chorobou, staršej panej, ktorá sa vyhráža, že spácha samovraždu, ak sa jej život do sedemdesiatych narodenín nezlepší, a dvadsiatničky, ktorá sa neprestajne zaplieta s nesprávnymi mužmi - uvedomí si, že všetci hľadajú odpovede na rovnaké otázky, aké si vo Wendellovej ordinácii kladie sama. Gottliebová nás pozýva do sveta pacientov aj toho svojho, skúma pritom pravdy a výmysly, ktoré nahovárame sebe aj okoliu, kým balansujeme na lane napnutom medzi láskou a túžbou, zmyslom a smrteľnosťou, hrôzou a odvahou, nádejou a zmenou. Román Možno by si sa mala s niekým porozprávať je revolučný svojou otvorenosťou, hlboko osobný, a predsa univerzálny sprievodca srdcom a mysľou. Ponúka nám ten najvzácnejší dar - odvážny portrét podstaty ľudskosti a odzbrojujúco vtipný, jasnozrivý opis našich tajných životov.
Môj názor : Ja a psychológia sa míňame, takže som sa rozhodol vyskúšať túto knihu a možno sa niečo nové dozvedieť alebo naučiť. Zaujímavé čítanie, no aké hodnotenie kniha odo mňa nakoniec dostane? To sa dozviete v dnešnej recenzii.
Najprv som sa bál, keďže kniha nie je najkratšia a literatúra faktu mi vždy trvá dlhšie, no strach bol zbytočný. Táto publikácia je totiž skôr svetovou literatúrou, samozrejme sa tu vyskytujú populárno-náučné prvky, no dá sa povedať, že kniha má, aj keď nesúvislý, dej.
Kniha sa dá rozdeliť do niekoľkých modulov, ktoré sa striedali. Prvý z nich bol samotný život autorky, ktorý bol pre mňa neskutočne zaujímavý. Rozoberá tu prácu, ktorú robila ešte pred tým, ako sa stala terapeutkou, či samotnú cestu k tomuto povolaniu. Veľmi ma bavilo čítať o jej živote.
Druhý modul boli sedenia s pacientmi. Bolo neskutočne zaujímavé sledovať tých ľudí, ich psychologický vývin a postupne ich spoznávať, zisťovať, prečo sa správajú, tak ako sa správajú. Práca terapeuta je nesmierne zložitá a je úžasné, ako vedia svojich pacientov viesť k zmene. Ku koncu som si Loriných pacientov obľúbil a tešil som sa s nimi z ich pokrokov. Kniha je zároveň aj pomerne smutná, lebo niektorí pacienti to nemali ľahké.
Tretím, posledným modulom, je psychoterapia Lori, ktorá sa spamätáva z nečakaného rozchodu, no neskôr zisťuje, že potrebuje pomoc v ďalších smeroch. Musím sa priznať, že táto zložka knihy ma bavila asi najmenej, lebo mi prišlo, že sa hlavná myšlienka opakuje stále dookola. Neberte ma úplne vážne, lebo takúto knihu čítam prvýkrát, no tohto pocitu som sa nezbavil ani na konci knihy.
Pravdepodobne práve preto som mal aj pocit, že kniha sa strašne vlečie a nemá konca. Pre mňa bola dlhá, aj keď obsahovala všetko, čo obsahovať mala, no aj tak sa neviem ubrániť tomu, že keby mala o sto strán menej, užil by som si ju viac.
Zo začiatku som bol nadšený, niekde v strede nadšenie opadlo a vrátilo sa naspäť až na konci. Myslím si, že poznám ľudí, ktorým by sa kniha páčila omnoho viac. Ak máte nejaký problém, verím, že presne táto kniha by vám vedela otvoriť oči. Ja nie som úplná cieľová kategória, čo sa odrazí aj na hodnotení.
Nakoniec knihe dávam 3,5 hviezdičky z 5. Neberte to tak, že kniha je zlá, no mne osobne nesadla. Pôvodne som chcel dať 4 hviezdičky, no také hodnotenie odo mňa dostávajú už veľmi dobré knihy. Preto sa tu prichýlim k takémuto, trošku nadpriemernému hodnoteniu. Toto bola moja premiéra v tomto knižnom odvetví a ako vidíte, nedopadla úplne najlepšie, no som rád, že som znova vyskúšal niečo nové.
Na dnes je toto koniec. Vidíme sa pri ďalšej recenzii. Takže čaute!