Keď vonku prší
Za poskytnutie recenzného výtlačku by som chcel poďakovať vydavateľstvu Artis Omnis. Knihu si môžete objednať TU.
Autor : Igor Adamec
Vydavateľstvo : Artis Omnis
Počet strán : 152
Hodnotenie : 3,5/5
Anotácia : Známy divadelný a televízny herec Igor Adamec (1964) je autorom alebo spoluautorom (spolu s Martinom Vanekom) viacerých úspešných detských kníh. No tentoraz svoju zbierku poviedok venuje dospelým čitateľom. Spomína v nej na starú Bratislavu. Na Prahu v období, keď tam študoval. Na časy, keď sa zoznámil so svojou ženou, a na roky, keď boli ich deti malé. Dovoľuje tak čitateľom nahliadnuť do svojho súkromia, ako aj do spomienok na sedemdesiate a osemdesiate roky, na obdobie krvavých kolien a detských modrín na duši. S nadhľadom opisuje vtipné situácie, ktoré život prináša, no nevyhýba sa ani vážnejším témam. Z každého príbehu cítiť autorov cit pre detail, pointu a v neposlednom rade preňho tak charakteristický humor. Práve preto ich autor odporúča ako čítanie k rannej šálke kávy. Nech sú dni pekné aj vtedy, keď vonku prší.
Môj názor : Toto bolo moje prvé stretnutie s poviedkami a musím uznať, že tento žáner mi pomerne vyhovuje. Krátke texty, ktoré skrývajú samostatné príbehy, ktoré nepotrebujú byť rozpísané na stovkách strán.
Autor sa podľa môjho názoru snažil priblížiť napríklad Borisovi Filanovi, a aj keď nemôžem týchto autorov moc zrovnávať, lebo od Borisa Filana som nič nečítal, viem, že aj on písal podobné knihy poviedok zo svojich spomienok a zážitkov.
Poviedky sú rozdelené do niekoľkých častí, konkrétne troch, a v každej sa nachádzajú príbehy z určitého životného obdobia/spája ich rovnaká téma. Najviac som sa tešil na tie z prostredia Bratislavy, no po dočítaní si uvedomujem, že tá časť ma bavila asi najmenej.
U mňa vedú Dva projekty a Poviedky. Tam je už vidieť, že autor vie písať a aj témy a príbehy sú naozaj zaujímavé. V nich sa totiž dozvedáme o zábavných momentoch zo života Igora Adamca, ktorý ako zistíte, bol celkom rôznorodý.
No aj keď sa mi kniha pomerne páčila, nepadol som z nej na zadok a už vôbec nie som cieľová kategória. Verím, že by sa mohla páčiť ľuďom, ktorí v Bratislave bývajú, alebo sú aspoň približne starí autorovmu veku. Som rád, že som znovu vyskúšal nový žáner a niečo, čo ešte nepoznám, no pre mňa ako čitateľa prevažne beletristických kníh iných žánrov, to nebolo čítanie, ktoré by ma neskutočne ohúrilo.
Rozhodol som sa, že pôjdem zlatou strednou cestou a knihu hodnotím na 3,5 hviezdičky z 5. Odporúčam, ale len ak vás tieto témy zaujímajú alebo spĺňate vyššie uvedené kategórie.
Tak a toto je na dnes všetko. Recenzia sa mi nepísala najjednoduchšie, lebo ku knihám, ktoré nemajú stály dej sa toho napísať veľa nedá. Dúfam ale, že sa vám moja recenzia páčila. Vidíme sa pri ďalšej. Takže čaute!