Cinder
Autor : Marissa Meyer
Vydavateľstvo : Aktuell
Počet strán : 288
Hodnotenie : 3/5
Anotácia : Šestnásťročnú Cinder považuje väčšina ľudskej spoločnosti za nepodarené skĺbenie techniky a človeka a jej macocha za neúnosné bremeno. Byť kyborg však má aj svoje výhody - mozgové rozhranie poskytuje Cinder nevšednú schopnosť opravovať veci (robotov, vznášadlá, vlastné nefunkčné časti tela), vďaka čomu sa stane najvychýrenejšou opravárkou v Novom Pekingu. Práve táto reputácia privedie k jej stánku princa Kaia, ktorý potrebuje pred výročným bálom opraviť pokazeného androida. Princ opravu žartovne nazve otázkou národnej bezpečnosti, ale Cinder ho podozrieva, že celá záležitosť je v skutočnosti oveľa vážnejšia, ako je princ ochotný priznať.
Cinder túži urobiť na princa čo najlepší dojem, ale so všetkými plánmi je koniec, keď sa jej mladšia nevlastná sestra a jediná ľudská priateľka nakazí smrteľnou epidémiou, ktorá sužuje Zem už celé desaťročie. Macocha obviní z dcérinej choroby Cinder a ponúkne jej telo výskumnému tímu nákazy, čo je "pocta", ktorú zatiaľ nikto neprežil.
Nepotrvá dlho, kým lekári zistia, že ich nový pokusný králik je zvláštny. Má niečo, kvôli čomu sú podaktorí ľudia ochotní aj zabíjať...
Môj názor : Na knihu Cinder, prvý diel Mesačných kroník, som sa veľmi tešil už odvtedy, ako som zistil, že ju slovenské vydavateľstvo Aktuell vydá. Moje očakávania boli celkom vysoké, ale ako to už býva, kniha ma sklamala.
Musím uznať, že celý nápad o tom, ako bude planéta Zem vyzerať v budúcnosti, po štvrtej svetovej vojne, bol super. Aj to, ako bude ľudstvo prijímať všetky vymoženosti budúcnosti, že kyborgovia budú spoločnosťou odsudzovaní, že budú existovať rôzne prenosné obrazovky alebo vznášadlá, bola rozhodne dobrá idea. No prevedenie bolo podľa mňa až príliš fantastické, bolo by lepšie, keby autorka ostala len pri sci-fi. Autorka tu ale zamiešala kúsok nadprirodzena, na čom postavila hlavnú zápletku, čo za mňa knihe len a len uškodilo.
Na príbehu ma veľmi bavili politické záležitosti.
Najväčšie mínus knihy bola pre mňa hlavná hrdinka, s ktorou som si vôbec nesadol. Neskutočne mi vadili jej rozhodnutia, to ako sa správala, vadila mi skoro vo všetkom. Keď som knihu čítal, držal som sa za hlavu, čo preboha hlavná postava robí. V niektorých situáciách sa mohla rozhodnúť úplne inak a dej by pokračoval lepšou cestou. Z postáv som si obľúbil len dve, a to princa Kaia a Iko, ktorej príbeh v komiksovej forme chcem vyskúšať.
Čo autorka napísala dobre boli určite záporné postavy. Tie budete neznášať. Neverím, že existuje človek, ktorí by si v tejto knihe obľúbil niektorého zo záporákov.
Čiastočne vieme, kde dej bude ako tak smerovať, keďže táto kniha je retelling na Popolušku. Hlavnú dejovú linku som odhadol na strane 80. presne som vedel, kde to bude smerovať a mal som pravdu. Bolo to spôsobené asi tým, že som nad príbehom dosť rozmýšľal, takže hlavná zápletka sa pre mňa stala priehľadnou a plochou.
Koncom sa nič nevyriešilo, lebo autorka ho urobila maximálne otvorený, aby vás nalákala na čítanie pokračovania.
Myslím si, že viem, čo sa ľudom, ktorí knihu čítali a odporúčali ju, na príbehu páčilo, no ja vám knihu úplne doporučiť neviem. Priemerné čítanie, ale ak chcete, knihu si prečítajte a možno sa vám bude páčiť. U mňa to tak ale nebolo. Možno by sa mi kniha zapáčila, keby si ju prečítam niekedy inokedy.
Dávam priemerné 3 hviezdičky z 5 a už sa ku nej neplánujem vracať. Od autorky si ešte niečo prečítam, a ak nie z tejto série, tak aspoň jej druhú sériu, a to Renegátov, ktorá zbiera úžasné hodnotenia.
Toto je na dnes všetko. Dúfam, že ste recenziu prečítali dokonca, dnes som sa nejako rozpísal :). Ahoj! Vidíme sa pri ďalšej recenzii.