Bohovia smrti
Autor : Emelie Schepp
Vydavateľstvo : Ikar
Počet strán : 376
Hodnotenie : 2,5/5
Anotácia : Jedného letného dňa v roku 1991 sa deväťročná Jana Berzeliusová prebudí v Norrköpinskej nemocnici. Nepamätá sa na nič, nevie, kto je ani odkiaľ prišla. O dvadsaťjeden rokov, už ako uznávaná a nekompromisná prokurátorka, vedie vyšetrovanie záhadnej vraždy Hansa Juhléna, šéfa azylového oddelenia migračného úradu v Norrköpingu. Podozrenie padne na jeho manželku. Nikto však nečaká, že v bezdetnej domácnosti na mieste činu nájdu odtlačky prstov detských rúk. Jana s komisárom Henrikom Levinom a inšpektorkou Miou Bolanderovou intenzívne pracuje na vyriešení prípadu. Pátranie naberie nečakaný zvrat, keď sa na opustenej pláži nájde ďalšie mŕtve telo. Tentoraz ide o chlapca s tajomným znamením na zátylku a s vražednou zbraňou vedľa seba. Čím viac sa Jana dozvedá o chlapcovej minulosti, tým viac sa približuje k svojej vlastnej a ich osudy sa nečakane pretnú tým najdesivejším spôsobom.
Môj názor : Na Bohov smrti som sa celkom tešil, lebo po dlhšom čase som mal chuť na nejakú poriadnu detektívku, ktorá by ma mohla prekvapiť. Opak sa však stal pravdou, čo je veľká škoda.
Už od prvej stránky mi na knihe niečo nesedelo. Neviem, čím to bolo, ale ku knihe som sa nevracal s radosťou, ale skôr z donútenia. Začiatok nebol až taký zlý, no cítil som, že toto nebude pravdepodobne nič pre mňa.
V prvom rade treba podotknúť, že v knihe nenájdete typických vyšetrovateľov. Hlavná postava je prokurátorka, čo mi tiež úplne nesedelo. Nebola to klasická severská detektívka, ktorú každý poznáme. Táto kniha bola jednoducho iná.
Podľa mňa najväčším mínusom boli postavy. Tie mi neskutočne pili krv. Väčšinu času sa správali totálne primitívne a neboli mi vôbec sympatické. Mia Bolanderová bola hrot. Pri každej scéne som iba pretáčal očami a mal chuť ju jednoducho vyškrtnúť z celého príbehu. Už som sa dlho nestretol s takou postavou. Jana Berzeliusová, hlavná postava, mi tiež nevyhovovala. Jej správanie bolo niekedy nerozumné a myslím si, že sa mala v niektorých situáciách správať inak, podľa môjho názoru lepšie.
Celková atmosféra a vzťahy medzi hlavnými hrdinami sa mi zdali nejaké napäté a nesprávne. Neviem, či to bol zámer, ale aj keby bol, za mňa to nebol dobrý nápad.
A nakoniec dej. Ten mi prišiel takisto zvláštny. Bol to jeden veľký zlepenec rôznych scén, ktoré do seba nezapadali. Až ma prekvapilo, kam sa cca od polovice knihy začal dej uberať. Tento smer sa mi nepáčil a keby viem, čo sa stane, do knihy sa určite nepustím.
Zvraty, ktoré sa v knihe stali ma nenadchli a nerozumel som im. Nepochopil som, prečo sa stali a keby môžem, vynechám ich.
Myslím si, že keby si knihu neprečítam, nič sa nestane. Aj keď píšem recenziu teraz, nejakú dobu po tom, čo som knihu dočítal, ktorá zas ale nie je až taká dlhá a dej kníh nezabúdam tak rýchlo, neviem si spomenúť, čo sa v príbehu stalo.
Konečné hodnotenie? Rozhodoval som sa medzi 2,5 a 3 hviezdičkami. Nakoniec dávam to nižšie hodnotenie 2,5 hviezdičky z 5, lebo som už čítal ďaleko lepšie detektívky a po porovnaní nemôžem dať vyššie hodnotenie. Knihu odporúčam, ak až tak detektívky nečítate, lebo verím, že ten, ktorý ma z tohto žánru už niečo načítané, bude rovnako sklamaný ako ja.